Falošná objektivita je mediálna póza. Žurnalistike len škodí

Autor: Dávid Tvrdoň | 14.6.2015 o 20:29 | (upravené 14.6.2015 o 21:57) Karma článku: 10,70 | Prečítané:  4643x

Týždeň v médiách bol opäť plný zaujímavých udalostí. Prečítajte si výber toho najlepšieho, čo som za uplynulých 7 dní zhromaždil.

Každý týždeň posielam kolegom z denníka výber toho najdôležitejšieho, čo sa v žurnalistike stalo. Možno to pomôže aj ďalším, tak to sem budem pravidelne dávať vždy v utorok aj s ďalšími doplneniami. Viac toho mám na Twitteri alebo Facebooku.

Kedy hovoríme o falošnej objektivite? Ide o prípady, keď sa nasilu vytvára dojem objektivity, bez toho, aby sa myslelo na dôsledky (nie právne, ale morálne a etické). Jeden príklad sme mohli vidieť vo vysielaní relácie Večera s Havranom.

Na začiatku relácie sa pravidelne vysielajú krátke dokrútky alebo dokumentárne filmy, potom nasleduje diskusia. Naposledy bola téma ‘Máme sa skutočne obávať Ruska?’ so zaujímavými hosťami.

Problém bol hneď na začiatku - pár minútový nekonfrontovaný výstup Jána Čarnogurského na rovnakú tému. Pravdepodobne natočený v jeho kancelárii. Vo svojom príspevku na Facebooku som popísal, čo ma rozčúlilo a prečo je takýto postup problémový:

"Putin je patriot, snaží sa Rusko rozvíjať do najväčšej sily a krásy a myslím, že sa mu to darí.." odpovedal na otázky Michala Havrana s úplnou vážnosťou Ján Čarnogurský.

Takéto názory vo verejnej TV (vlastne akomkoľvek serióznom médiu) treba konfrontovať s realitou a dať protinázor. Ale ideálne ich v žiadnom médiu ani neprezentovať.

Vzhľadom na to, aký Čarnogurský dostáva priestor v slovenských médiách od svojej kandidatúry na prezidenta sa môže mylne zdať, že jeho názory majú veľkú podporu verejnosti.

Mirka Kernová informovala, že relácia bola natočená už koncom mája, ale RTVS ju nechcela pustiť do vysielania. Podľa slov Michala Havrana to, že doplnili vystúpenie Jána Čarnogurského “bolo na základe rozhodnutia právneho oddelenia RTVS.

Výstup Jána Čarnogurského (v TV SME) naposledy veľmi trefne komentoval Konštantín Čikovský: "Vďaka svojej minulosti má zdanie vysokej autority, a tak účinne a systematicky šíri bludy o Západe, Ukrajine a Rusku spôsobom, ktorý je typický pre putinovskú propagandu."

Dalo sa to vidieť aj na jeho poslednom vystúpení v RTVS. Podľa neho Rusko nie je agresor, zatknutí ruskí vojaci na Ukrajine boli len na dovolenke a Ukrajinci ich nútili do výpovede... To všetko vravel pod rúškom nepresností a v duchu "veď viete, ako to chodí". Ak chýbajú fakty, je to demagógia.

Tak si to zhrňme - diskusia s tromi novinármi z krajín V4, ktorí kriticky hodnotia Rusko je právne nevhodná, ale spolu s nekonfrontovaným výstupom demagogického politika je to v poriadku. V matematike by to sedelo - plus a mínus sa navzájom zrušia, zostane nula. Neutrál.

Toto je pre mňa falošná objektivita. Objektivita, ktorá sa nechápe v kontexte celku, ale danej situácie. Objektivita, ktorá pôsobí viac škody ako úžitku. Objektivita, ktorá navodzuje umelý dojem zastúpenia oboch strán, i keď je to v prospech demagógie. Ďakujem, ale takúto objektivitu nechcem.

TIPY

  • v októbri bude v Bratislave konferencia pre mladých novinárov - prihláste sa
  • týchto 8 digitálnych “fičúr” by mali skúšať všetky médiá
  • vďaka tejto jednoduchej aplikácii môžete hľadať novinárov na Twitteri
  • kto nemá, čo čítať cez leto, tu je zoznam 41 kníh o storytellingu, hrách a dizajne
  • ak chcete vedieť, aká je stratégia Buzzfeedu a kam mieri, tak si pozrite video rozhovor so zakladateľom Jonahom Perettim a šéfredaktorom Benom Smithom (pod videom aj písaný)
  • 10 programovacích konceptov, o ktorých by ste mali vedieť, aby ste sa mohli začať učiť programovať (písané pre novinárov)
  • 15 tipov, ako sa uchádzať o novinársky grant

#KomunitaNieZákazníci

Magazín Slate bol v roku 1998 jedným z prvých online publikácií, ktoré zaviedli spoplatnenie online obsahu a zamkli ho. Pokus rýchlo zlyhal a Slate dnes chápe, že cesta vedie iným smerom. Súťažiť s veľkými médiami ako New York Times a Wall Street Journal nemá význam.

Slate prišiel s programom Plus, ktorý je podobne ako má Guardian postavený na členstve so špeciálnymi výhodami (vstupy na akcie, podcasty bez reklamy…). Zatiaľ majú okolo desaťtisíc členov, no pri ročnom členstve 50 dolárov je z toho pekný pol milión. [zdroj: Digiday]

#ŽivotPoSnowdenovi

Bývalý šéfredaktor Guardianu, Alan Rusbridger, napísal o živote po Snowdenovi a novej morálnej zodpovednosti novinárov. Prečítajte si jeho krátku esej, kde o krem iného uvádza reakcie kolegov novinárov z iných médií, ktorí by vraj Snowdena v tom momente poslali na políciu.

Tiež hovorí o Glennovi Greenwaldovi, ktorého považuje za novinára aj angažovaného aktivistu, no titul novinára mu neupiera na rozdiel od mnohých ďalších. Zdôrazňuje, že bez neho by sa celá aktivita okolo Snowdena nepodarila.

Rusbridger zároveň vyzýva novinárov, aby čelili zmenám, ktoré sa prejavujú vo svete online technológií a ochranu online súkromia. Neuvádza jednoduchý návod ako na to, ani nevraví, že je to jednoduchá dilema. Skôr vyzýva na kritické myslenie a podporu slobody slova. [zdroj: Columbia Journalism Review]

#NočnáMoraVydavateľov

Adblock podľa odhadov používa viac ako 200 miliónov ľudí celosvetovo a jednotlivé médiá to môže stáť straty aj desiatky miliónov eur, informuje The Economist. Guardian takýchto užívateľov upozorní, že ich vidí blokovať reklamy a vyzýva ich, či by nechceli médium podporiť inak. [zdroj: The Economist]

#FinančnáOdmenaZaInformácie

Platenie za informácie sa v žurnalistike považuje za neetické. Alebo aspoň tak to bolo doteraz. Kelly McBride v stĺpčeku v NY Times píše o príklade WikiLeaks a zbere peňazí na získanie ďalších kapitol transpacifickej dohody (Trans-Pacific Partnership Agreement).

Áno, Wikileaks chce vyzbierať 100 tisíc dolárov pre niekoho ako odmenu, že im dodá zvyšné kapitoly dohody. McBride píše, že v tomto prípade je to asi jediná možnosť, ako zvyšné dokumenty získať. Zároveň dodáva, že médiá musia niektoré konvencie zmeniť. [zdroj: New York Times]

#BBCNewsHack

BBC organizovalo dvojdňový hackathon s názvom #NewsHack a niekoľko projektov získalo taký ohlas, že o nich mediálny svet na sociálnych sieťach nemohol prestať hovoriť.Tu sú tri príklady, ktoré plánujú tvorcovia rozvíjať a majú šancu na úspech, pretože by boli užitočné. [zdroj: Journalism.co.uk]

#LongreadOfTheWeek

Zatiaľ som nestihol prečítať tento 35.000 slov dlhý text, ale toľko odporúčaní som už dlho na jedno dielo nevidel, takže musí byť dobý - dávam do pozornosti: What is code? [zdroj: Bloomberg]

1 vetou

Twitter zrušil obmedzenie na 140 znakov v správach, konečne sa dá používať aj na chatovanie.

Reuters bude ponúkať časť obsahu zadarmo.

Novú mobilnú (platenú) aplikáciu chystá Wall Street Journal a som zvedavý, ako sa im po neúspechu appky NYT Now (pôvodne platenej, no už je zadarmo) bude dariť.

Onion robí skvelé fake news a jeho menší súrodenec ClickHole si zas uťahuje z webov ako Buzzfeed a Upworthy.

Pozrite sa, aké známky dostal New York Times rok po uniknutí Innovation Reportu.

Mobilná reklama zatiaľ nemá štandard zobrazovania, každý s ňou experimentuje.

Tretina poslucháčov rádio nepočúva naživo - ale ako podcasty.

Guardian publikoval prvý Facebook Instant Article, témou sú imigranti (odporúčam pozrieť si to v mobile na Facebooku na tomto odkaze)

Tak zas o týždeň, inak ma nájdete na Twitteri alebo Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?