Pozor na to, aký font použijete. Možno vám neuveria

Autor: Dávid Tvrdoň | 20.5.2015 o 9:32 | (upravené 20.5.2015 o 11:12) Karma článku: 10,27 | Prečítané:  9698x

Týždeň v médiách opäť plný zaujímavých udalostí. Prečítajte si výber toho najlepšieho, čo som za uplynulých 7 dní zhromaždil.

Každý týždeň posielam kolegom z denníka výber toho najdôležitejšieho, čo sa v žurnalistike stalo. Možno to pomôže aj ďalším, tak to sem budem pravidelne dávať vždy v utorok aj s ďalšími doplneniami. Viac toho mám na Twitteri alebo Facebooku.

V roku 2013 známy oskarový dokumentarista Errol Morris spravil s pomocou NY Times malý experiment. Dal 45.000 ľuďom vyplniť test, ten síce hlásal, že skúma, či je človek optimista alebo pesimista, no v skutočnosti za tým bolo čosi úplne iné.

Morris bol totiž zvedavý, aký vplyv, ak vôbec nejaký, má typografia na správanie čitateľa, či pri niektorých má tendeciu viac súhlasiť s napísaným, teda či sa dá typografia deliť na dôveryhodnú a nedôveryhodnú. Inými slovami, je možné typografiou písma presvedčiť o pravde obsahu, resp. mu dodať dôveryhodnosť?

Odpoveď bola jasná - áno. Najdôveryhodnejším sa stal font Baskerville, 250-ročné serifové (pätkové) písmo, ktoré pôvodne navrhol John Baskerville. Štatisticky ovplynilo čitateľov viac ako Computer Modern, Georgia, Helvetica, Comic Sans alebo Trebuchet.

Prečítajte si zaujímavý rozhovor s autorom tejto štúdie.

TIPY

#KrátkoZOnlineMédií

Jednou z najčastejších veci, ktorú som počúval ako malý bolo múdro "hlupák sa učí z vlastných chýb, múdry sa učí z chýb hlupáka". Teraz poprosím o prepáčenie starých mám a ich múdrostí, ale je to bullshit! Každý sa učí z chýb a tí, ktorí ich robia majú véľmi ďaleko od hlupákov. Stačí si prečítať o 3 mediálnych experimentoch z Veľkej Británie, kde tieto projekty dostali voľnú ruku a jediné zadanie - experimentujte. Médiá, ktoré ich vlastnili, experimenty zrušili, no ako píše profesor žurnalistiky Paul Bradshaw, dopad na celú komunitu je citeľný.

V novom čísle Columbia Journalism Review, ktoré celé spískali študenti ako semestrálny projekt, je niekoľko zaujímavých textov, ale najviac ma zaujal asi tento o zmene žurnalistických škôl a vyučovania novinárstva. Autor argumentuje, že vplyvom digitálnej edukácie, nových nástrojov a zručností, sa zo žurnalistiky stráca štylistická precíznosť. Takto napísané to vyznieva hlúpo a romanticky, ale umenie dobre písať, je naozaj umenie. A s tým nepomôže žiadna aplikácia, len tréning.

Wolfgang Blau napísal krátky blog o tom, že novinári v Európe sa ho stále pýtajú tie isté hlúpe, zbytočné a nerelevantné otázky. Krátko na to dostal odpoveď so skvelými otázkami a pár som pridal aj ja.

Filip Struhárik zhrnul všetko o facebookových Instant Articles vo svojom článku: Médiá idú s Facebookom zhrešiť. Avšak nemajú veľmi na výber. Asi nie je čo viac dodať. Teda, zatiaľ, uvidíme po čase.

Editorka Margaret Sullivan sa spýtala šéfredaktorka NY Times 11 otázok po roku jeho pôsobenia vo vedení novín. Mňa najviac zaujalo, keď povedal: "Je vylúčené, že metriky budú riadiť druh práce, ktorú robíme. Ak niekedy dovolím, aby čísla začali diktovať našu žurnalistiku, novinári by mali otvoriť okno v redakcii a vyhodiť ma ním von. Nie je to v DNA Times, aby sa niečo také udialo."

1 vetou

Tak zas o týždeň, inak má nájdete na Twitteri alebo Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?